Jednoducho investujte do fyzických drahých kovov.

9 173 ton zlata.
Ide o nové maximum v poradí už deviatom zisťovaní tejto série štúdií.
Ale ešte pozoruhodnejšie než toto číslo je možno iné:
5 464 ton.
Toľko z toho Nemci skutočne držia ako fyzické investičné zlato – teda vo forme tehličiek a mincí.
Pre porovnanie: Deutsche Bundesbank disponuje približne 3 350 tonami zlata.
Nemecké súkromné domácnosti tak len v tehličkách a minciach vlastnia o približne 63 percent viac zlata ako Bundesbank.
A celkovo – vrátane šperkov a cenných papierov naviazaných na zlato – je súkromný nemecký zlatý fond dokonca takmer trikrát väčší ako zlaté rezervy Bundesbank.
Rozmer je ešte jasnejší, ak sa nepozeráme na tony, ale na eurá.
Celkový súkromný zlatý majetok Nemcov štúdia vyčísľuje na viac ako 1,4 bilióna eur.
Z toho pripadá na:
| Zlatý majetok nemeckých súkromných domácností | Hodnota |
|---|---|
| Investičné zlato a cenné papiere naviazané na zlato | 907 mld. € |
| Zlaté šperky | 532 mld. € |
| Súkromný zlatý majetok celkovo | cca 1,44 bil. € |
| dodatočne: Zlato Bundesbank | 480 mld. € |
| Súkromné domácnosti + Bundesbank | takmer 1,9 bil. € |
V porovnaní s prieskumom z roku 2024 vzrástla len hodnota zlata držaného na investičné účely o približne 540 miliárd eur.
Toto veľkolepé číslo je však potrebné správne zaradiť.
Nemci svoje zásoby zlata v priebehu dvoch rokov nezdvojnásobili.
Hlavným dôvodom zdvojnásobenia hodnoty je masívny nárast ceny zlata. Fyzické množstvo zlata v tehličkách a minciach sa však oproti roku 2024 zvýšilo len o 235 ton na 5 464 ton.
To je dôležitý rozdiel.
V roku 2024 pripadalo podľa štúdie len 2,8 percenta celkového majetku nemeckých súkromných domácností na zlato.
V roku 2026 je to 6,1 percenta.
Viac ako zdvojnásobenie.
Aj tu zohráva rozhodujúcu úlohu vývoj cien.
Na výpočet autori štúdie použili cenu zlata LBMA z 10. marca 2026 vo výške 4 457,35 eura za trojskú uncu, resp. 143,31 eura za gram.
Zlato tak už dávno nie je okrajovou investíciou.
55 percent Nemcov vlastní zlato – ako šperky, fyzickú investíciu alebo prostredníctvom cenných papierov naviazaných na zlato.
A približne 10,7 percenta celosvetových súkromných investícií do zlata sa podľa výpočtov štúdie nachádza v nemeckých rukách.
Jedno číslo odporuje rozšírenej predstave o typickom kupcovi zlata.
U osôb mladších ako 34 rokov je priemerný podiel zlata na celkovom majetku podľa štúdie viac ako 20 percent.
U osôb starších ako 45 rokov je to naopak menej ako 15 percent.
Zlato sa tak zdá byť v žiadnom prípade nie len majetkom staršej generácie.
Zároveň v súčasnosti kupuje zlato o niečo menej ľudí: 15 percent opýtaných uviedlo, že nakúpili v priebehu posledných dvanástich mesiacov. V roku 2024 to bolo ešte 17 percent.
Kto však nakupuje, vynakladá vyššie sumy.
U štvrtiny kupujúcich boli vynaložené sumy v roku 2026 vyššie ako 4 500 eur. V roku 2024 bola zodpovedajúca hranica ešte na úrovni 2 500 eur.
Aj na to dáva prieskum pozoruhodne jednoznačnú odpoveď.
39 percent považuje zlato za dlhodobú kapitálovú investíciu a uchovávateľa hodnoty.
32 percent uvádza ako motív ochranu pred infláciou.
Viac ako 70 percent opýtaných sa obáva rastúcej inflácie.
A 92 percent kupcov zlata je so svojou investíciou spokojných.
To zodpovedá vývoju, ktorý možno pozorovať aj na medzinárodnej úrovni:
Zlato sa čoraz menej vníma ako krátkodobý špekulatívny objekt a čoraz viac ako strategický stavebný prvok majetku.
Tu štúdia prináša bod, ktorý je pre investorov obzvlášť relevantný.
Mnohým Nemcom zrejme nie je dostatočne známe, že pri fyzickom zlate v Nemecku platí daňová osobitosť:
Ak sa fyzické investičné zlato v súkromnom majetku predá po uplynutí jednoročnej lehoty držania, výsledný súkromný zisk z predaja v zásade nepodlieha dani z príjmu.
Reisebank preto označuje nedostatok vedomostí o daňových pravidlách za jednu z najväčších informačných medzier nemeckých investorov do zlata.
A možno práve to je pozoruhodné:
Nemecko má vyvinutú kultúru zlata.
Milióny ľudí držia zlato.
Súkromný zlatý majetok sa medzitým nachádza za hranicou 1,4 bilióna eur.
A napriek tomu mnohí zrejme vedia prekvapivo málo o majetkovej hodnote, ktorú sčasti vlastnia už desaťročia.
Možno najdôležitejším poznatkom novej štúdie preto nie je to, že zlato výrazne vzrástlo.
A ani to, že Nemci ho vlastnia 9 173 ton.
Zaujímavejšie je niečo iné:
Zlato je hlboko zakotvené v súkromnom majetku Nemcov – a zrejme silnejšie než kedykoľvek predtým.
Ceny budú kolísať.
Prídu korekcie.
A nikto nevie, kde bude trojská unca o rok, päť alebo desať rokov.
Ale práve preto nie je zlato pre mnohých ľudí krátkodobým obchodom.
Je to stavebný prvok majetku.
A majetok vzniká zriedka vďaka perfektnému načasovaniu vstupu.
Ale skôr vďaka dôslednosti, času a rozumnej diverzifikácii.
Zostaňte prezieraví.
Váš Helge Peter Ippensen