Ste pripravení vyskúšať Spargold?
Jednoducho investujte do fyzických drahých kovov.
Jednoducho investujte do fyzických drahých kovov.
10.000.000.000.000 eur.
Toľko peňazí držia európske domácnosti podľa údajov Európskej komisie na bankových účtoch.
Desať biliónov eur.
A Ursula von der Leyen pre ne našla pozoruhodné slovo:
Lenivé.
Pomalé.
Nečinné.
Predsedníčka Európskej komisie hovorila 27. augusta pred francúzskymi podnikateľmi v Paríži.
Jej odkaz bol jednoznačný:
Európa má dostatok úspor.
Ale príliš málo z nich financuje európske podniky.
Doslova vo francúzštine povedala:
„Malheureusement, cette épargne est paresseuse.“
V oficiálnom anglickom znení sa to mení na výrazne miernejšie:
„those savings are sitting idle“.
Voľba slov je pozoruhodná.
Ešte zaujímavejšie je však to, čo nasleduje.
Von der Leyen vyčíslila súkromné bankové vklady európskych domácností na:
Potom v zmysle svojich slov uviedla:
Európa musí tieto úspory vo väčšej miere postaviť do služieb svojich podnikov.
Presne o to sa má postarať takzvaná:
postarať. [Acceptance] Audiovisual Service
Za týmto trochu technickým názvom sa skrýva veľký hospodársko-politický projekt.
Európa potrebuje kapitál.
Pre:
Digitalizáciu.
AI.
Energetiku.
Infraštruktúru.
Obranu.
Start-upy.
Priemysel.
Transformáciu.
A značná časť tohto kapitálu má pochádzať zo súkromného majetku.
Také jednoduché to nie je.
A práve tu sa mnohé príspevky na sociálnych sieťach stávajú nepresnými.
V súčasnosti neexistuje žiadne rozhodnutie, podľa ktorého by sa súkromné bankové vklady mali proti vôli ich majiteľov premieňať na akcie, fondy alebo financovanie podnikov.
Neexistuje ani žiadna „povinná investícia“ týchto desiatich biliónov eur.
Európska komisia skôr sleduje iný prístup:
Na tento účel majú vzniknúť, resp. sa v členských štátoch rozšíriť takzvané Savings and Investment Accounts.
Majú umožniť nekomplikovaný prístup k:
akciám,
dlhopisom,
fondom
a iným produktom kapitálového trhu.
Komisia výslovne uvádza:
A:
O nútenom presmerovaní sporiaceho účtu preto nemôže byť ani reči.
Pretože EÚ chce, samozrejme, zmeniť správanie.
Hovorí to úplne otvorene.
Dnes leží veľká časť európskeho finančného majetku na bankových účtoch.
Podľa predstáv Komisie by v budúcnosti malo viac z neho tiecť na:
kapitálové trhy
a tým nepriamo do:
podnikov
Na tento účel môžu byť vytvorené daňové výhody.
Investičné účty sa majú zjednodušiť.
Finančná gramotnosť sa má zlepšiť.
Kapitálové trhy sa majú v celej Európe viac prepojiť.
A v prípade doplnkového dôchodkového sporenia EÚ dokonca diskutuje o automatickom zapojení s možnosťou neskoršieho opt-outu a podporuje ho. Finance
To nie je vyvlastnenie.
Ale je to:
A o tom sa rozhodne dá diskutovať.
Tu sa príbeh stáva ešte zaujímavejším.
Z národohospodárskeho hľadiska si totiž toto tvrdenie vyžaduje prinajmenšom vysvetlenie.
Ak máte na bankovom účte 20.000 eur, týchto 20.000 eur nemusí nevyhnutne ležať v trezore ako zväzok bankoviek.
Váš účet je z hľadiska bilancie:
Pre banku je tento zostatok záväzkom.
Na druhej strane jej bilancie sú aktíva:
Firemné úvery.
Hypotekárne úvery.
Cenné papiere.
Likvidita.
Peniaze teda nie sú jednoducho „neproduktívne“.
Ekonóm Peter Bofinger práve tento bod verejne kritizoval. Jeho argumentácia:
Bankové vklady sú súčasťou už fungujúceho systému bankového financovania.
Označovať ich jednoducho za „nečinné“ znamená zmiešavať bankové financovanie a financovanie cez kapitálový trh. LinkedIn
Pretože bankový úver nie je to isté čo vlastný kapitál.
Mladá technologická spoločnosť, ktorá možno desať rokov nedosahuje zisk, sa často ťažko financuje prostredníctvom klasického bankového úveru.
Potrebuje:
A toho je v Európe v porovnaní s USA výrazne menej.
Európske spoločnosti preto čiastočne odchádzajú do USA alebo ich preberajú mimoeurópski investori.
Aj centrálni bankári a medzinárodné inštitúcie vidia fragmentáciu európskych kapitálových trhov ako prekážku rastu. Bank for International Settlements
Diagnóza teda nie je vymyslená.
O terapii sa dá polemizovať.
„Lenivé peniaze.“
Aj keď človek rozumie ekonomickému zámeru, tento výraz je pozoruhodný.
Pretože prečo ležia peniaze na účte?
Možno ako:
Núdzová rezerva.
Kapitál na kúpu domu.
Dôchodkové zabezpečenie.
Likviditná rezerva živnostníka.
Rezerva na vzdelanie.
Alebo jednoducho preto, že jeho majiteľ nechce podstupovať kurzové riziko.
Z pohľadu politika sa tento kapitál môže zdať „nečinný“.
Z pohľadu jeho majiteľa možno plní veľmi konkrétnu funkciu:
A tu sa stretávajú dve perspektívy.
Politika sa pýta:
Ako budeme financovať investičné potreby Európy?
Občan sa pýta:
Ako chcem držať svoj majetok?
Obe sú legitímne otázky.
Len to nie je to isté.
Von der Leyen v Paríži uviedla aj konkrétne číslo.
Návrhy týkajúce sa sekuritizácie, investícií bánk a poisťovní, ako aj integrovanejších kapitálových trhov by podľa jej vyjadrenia mohli uvoľniť:
dodatočných investícií. [Acceptance] Audiovisual Service
Tým je jasné:
Savings and Investments Union nie je žiadny malý projekt finančného trhu.
Ide o budúcu štruktúru zásobovania Európy kapitálom.
V prvom rade:
Vôbec nič s údajne hroziacim vyvlastnením.
Kto z toho vyvodzuje:
„Brusel chce vziať sporiaci účet, takže treba kúpiť zlato“
skresľuje fakty rovnako silno ako tvrdenie, že bankové vklady v Európe sú ekonomicky úplne bezvýznamné.
Zaujímavá súvislosť leží hlbšie.
Bankový vklad je pohľadávkou voči banke.
Firemný dlhopis je pohľadávkou voči podniku.
Štátny dlhopis je pohľadávkou voči štátu.
Fond je právne a technicky organizovaný investičný nástroj.
Všetky tieto formy majetku majú zmysluplné funkcie.
Majú však:
Fyzické zlato funguje inak.
Zlatý tehličkový zliatok nie je pohľadávkou voči dlžníkovi.
Neprináša však ani žiadne úroky.
Jeho cena môže výrazne kolísať.
Skladovanie stojí peniaze.
Ani zlato preto nie je „lepšími peniazmi“ na každý účel.
Má však inú štruktúru.
Zaujímavá otázka neznie:
Bankový účet alebo zlato?
Ani:
Akcie alebo zlato?
Ale:
Likvidita.
Produktívny kapitál.
Nehnuteľnosti.
Pohľadávky.
Fyzické aktíva.
Robustná majetková štruktúra môže kombinovať niekoľko týchto kategórií.
Nie:
„lenivé“.
Ale:
Pretože predtým, než politika začne diskutovať o tom, ako možno súkromné úspory využiť produktívnejšie, mal by jeden princíp zostať samozrejmosťou:
Rozhodovanie o súkromnom majetku prináleží majiteľovi.
Politika môže vytvárať stimuly.
Môže zlepšovať kapitálové trhy.
Môže podporovať finančnú gramotnosť.
Ale medzi:
„Robíme investovanie atraktívnejším“
a
„Tvoje peniaze musia pracovať tam, kde ich potrebujeme“
je zásadný rozdiel.
Doteraz sa EÚ nachádza na prvej strane tejto hranice.
Práve preto sa oplatí pozorne sledovať, ako sa Savings and Investments Union ďalej vyvíja.
Pretože desať biliónov eur je rozsah, pri ktorom jazyk a politická konštrukcia nie sú druhoradé.
Zostaňte prezieraví.
Váš
Helge Peter Ippensen
