Zlato predbieha euro a americké štátne dlhopisy: Centrálne banky v roku 2026 naďalej vsádzajú na zlato
16. augusta 2026
Ste pripravení vyskúšať Spargold?
Jednoducho investujte do fyzických drahých kovov.
Jednoducho investujte do fyzických drahých kovov.
27 percent zlata, 15 percent eura. Najnovšie údaje Európskej centrálnej banky ukazujú pozoruhodný posun v medzinárodnom systéme rezerv. Koncom roka 2025 tvorilo zlato pri aktuálnych trhových cenách už približne 27 percent svetových oficiálnych rezerv. Euro dosiahlo 15 percent.
Zlato sa tak v súčasnosti nachádza nielen pred eurom. Dokonca aj americké štátne dlhopisy (US-Treasuries), ktoré podľa ECB dosahujú podiel približne 22 percent, zaostávajú za týmto drahým kovom.
Tento vývoj pokračuje aj v roku 2026. Len v druhom štvrťroku nakúpili centrálne banky v čistom vyjadrení 289 ton zlata. Zároveň sa cena zlata v polovici augusta opäť pohybuje smerom k úrovni 4 400 USD za trojskú uncu.
Čísla ukazujú: Zlato sa v medzinárodnom systéme rezerv opäť stalo strategickou veličinou.
Najdôležitejší nový údaj pochádza z aktuálnej správy Európskej centrálnej banky „The international role of the euro“ z 2. júna 2026.
Podľa nej sa podiel zlata na celkových oficiálnych rezervách do konca roka 2025 zvýšil na 27 percent. Euro dosiahlo 15 percent, americké štátne dlhopisy (US-Treasuries) predstavovali 22 percent.
| Rezervné aktívum | Podiel koncom roka 2025 |
|---|---|
| Zlato | 27 % |
| US-Treasuries | 22 % |
| Euro | 15 % |
Tým sa vývoj z predchádzajúceho roka ešte výraznejšie posilnil.
Tvrdenie „zlato vytláča euro“ si však vyžaduje vysvetlenie. Zlato nie je mena a nepreberá funkcie eura v medzinárodnom platobnom styku. To, čo zlato predbehlo, je podiel eura v rámci oficiálnych rezerv, ak sa zlato oceňuje aktuálnymi trhovými cenami.
Práve toto rozlíšenie je dôležité.
Na prvý pohľad by sa z týchto čísel dalo usúdiť, že centrálne banky masívne presunuli svoje rezervy z eura a amerického dolára do zlata.
Realita je diferencovanejšia.
Značná časť nárastu je pripísaná cene zlata. Podľa výpočtov ECB vzrástla cena zlata v roku 2025 nominálne o približne 60 percent po tom, čo si už v roku 2024 pripísala približne 30 percent.
Tým sa automaticky zvyšuje hodnota už existujúcich zlatých rezerv a tým aj ich percentuálny podiel na celkových rezervných aktívach.
ECB tento efekt odfiltrovala. Ak by sa zásoby zlata naďalej oceňovali cenou zlata z konca roka 2023, zlato by dosiahlo podiel len 16 percent. Euro by potom bolo takisto na úrovni 16 percent a americké štátne dlhopisy by dosahovali 26 percent.
To výrazne mení interpretáciu.
Pri aktuálnych trhových cenách je zlato jasne pred eurom. Po očistení o masívny nárast ceny však medzi oboma rezervnými pozíciami panuje prakticky rovnováha.
Efekt ocenenia však vysvetľuje len časť príbehu. Centrálne banky totiž v skutočnosti naďalej nakupujú značné množstvá zlata.
V roku 2025 síce nákupy podľa údajov ECB klesli na približne 850 ton, no v rokoch 2022 až 2024 dosahovali viac ako 1 000 ton ročne.
V roku 2026 sa však dopyt opäť výrazne zrýchlil.
V druhom štvrťroku nakúpili centrálne banky podľa aktuálnych údajov v čistom vyjadrení 289 ton zlata. Bolo to viac ako päťkrát toľko než v prvom štvrťroku a podľa agentúry Reuters išlo o najvyššiu kedykoľvek nameranú hodnotu pre druhý štvrťrok.
Na základe priemernej ceny zlata odhaduje Deutsche Bank hodnotu týchto nákupov na približne 45 miliárd amerických dolárov.
To je rozhodujúci bod: Vzostup zlata v rezervách nie je výlučne výsledkom vyšších cien. Centrálne banky svoje zásoby naďalej aktívne rozširujú.
Ako aktuálny je tento trend, ukazuje Čína.
Podľa údajov World Gold Council zverejnených 14. augusta zvýšila People's Bank of China svoje zlaté rezervy len v júli o 20 ton. Bol to najväčší mesačný nákup od konca roka 2023 a už 21. mesiac v poradí, v ktorom čínska centrálna banka nakupovala zlato.
Oficiálne čínske zásoby zlata tak podľa World Gold Council dosiahli 2 366 ton, čo zodpovedalo približne ôsmim percentám čínskych devízových rezerv.
Pozoruhodný je aj dlhodobý vývoj. Od ruského útoku na Ukrajinu v roku 2022 kúpila Čína podľa ECB viac ako 350 ton zlata. Nasleduje Poľsko s približne 320 tonami, Turecko s asi 220 tonami a India s približne 130 tonami.
Nákupy zlata tak už dávno nie sú len okrajovou záležitosťou jednotlivých rozvíjajúcich sa krajín.
Prečo centrálne banky nakupujú zlato, hoci tento drahý kov nevypláca žiadne úroky?
ECB vidí dôležitý faktor v geopolitike.
Zlato má vlastnosť, ktorá v čoraz fragmentovanejšom medzinárodnom finančnom systéme nadobúda na význame: nie je pohľadávkou voči inému štátu.
Štátny dlhopis je vždy záväzkom emitenta. Bankový vklad predpokladá protistranu. Fyzické zlato naproti tomu nemá žiadne zodpovedajúce riziko emitenta.
To robí zlato zaujímavým pre centrálne banky, ktoré chcú diverzifikovať svoje rezervy alebo znížiť svoju závislosť od jednotlivých menových oblastí.
ECB výslovne upozorňuje na to, že geopolitické riziká naďalej patria k hlavným faktorom, ktoré správcovia rezerv (reserve managers) sledujú.
Zlato sa tak čoraz viac vníma nielen ako uchovávateľ hodnoty, ale ako strategické rezervné aktívum.
Tento vývoj by mohol pokračovať.
Prieskum World Gold Council zverejnený v júni ukazuje, že 45 percent opýtaných správcov rezerv očakáva, že ich vlastná inštitúcia v nasledujúcich dvanástich mesiacoch zvýši zásoby zlata.
To je rekordná hodnota.
Len jedno percento očakávalo pokles vlastných zásob zlata, zatiaľ čo 54 percent predpokladalo nezmenený stav zásob.
Tieto čísla korešpondujú so skutočnými nákupmi v druhom štvrťroku a s najnovšími nákupmi Číny v júli.
Tento vývoj je viditeľný aj na trhu.
Dňa 14. augusta 2026 vzrástla spotová cena zlata na 4 379,95 USD za trojskú uncu. Americké futures na zlato uzavreli na úrovni 4 437,30 USD.
Ešte zaujímavejší je krátkodobý pohyb. Od začiatku augusta si zlato dočasne pripísalo približne 400 USD, resp. asi desať percent.
Okrem dopytu centrálnych bánk tu dôležitú úlohu zohrávajú americký dolár, očakávania ohľadom úrokových sadzieb a geopolitická neistota.
Slabší dolár zlacňuje zlato pre kupujúcich mimo dolárovej zóny. Zároveň zlato často profituje z očakávaní klesajúcich, resp. menej prudko rastúcich úrokových sadzieb, pretože drahý kov sám o sebe nevypláca žiadne priebežné úroky.
Pri všetkej dynamike sa zo štatistík rezerv nesmie vyvodzovať nesprávny záver.
Zlato nenahrádza ani euro, ani americký dolár.
Samotná ECB zdôrazňuje nevýhody drahého kovu ako rezervného aktíva. Zlato nevypláca úroky, jeho cena môže výrazne kolísať a skladovanie fyzického zlata prináša náklady.
K tomu sa pridáva štrukturálny rozdiel: ponuka zlata sa nedá krátkodobo rozšíriť, ak medzinárodný finančný systém náhle potrebuje dodatočnú likviditu.
Dolár a euro preto majú funkcie, ktoré zlato nemôže prevziať.
Preto je obzvlášť zaujímavé druhé vyhlásenie aktuálnej správy ECB.
Zatiaľ čo zlato tvorí čoraz väčší podiel rezerv, medzinárodná úloha eura v roku 2025 mierne vzrástla.
Bolo by preto nesprávne vyvodzovať z rastúceho podielu zlata všeobecnú slabosť eura.
Skôr prebiehajú dva vývoje súčasne: euro zostáva kľúčovou medzinárodnou menou, zatiaľ čo zlato získava na význame ako strategické rezervné aktívum.
Práve v tom spočíva skutočný príbeh.
Rozhodnutia centrálnej banky sa nedajú preniesť na súkromných investorov v pomere jedna k jednej. Centrálne banky sledujú iné ciele, majú iné časové horizonty a musia spravovať svoje rezervy za úplne iných podmienok.
Napriek tomu je tento vývoj pozoruhodný.
Práve inštitúcie, ktoré nesú globálny systém fiat mien, držia veľké zásoby zlata a naďalej ho dokupujú.
Nerobia to nevyhnutne preto, že špekulujú na rast cien zlata. Pre ne sú v popredí diverzifikácia, geopolitické riziká a stabilita ich rezerv.
Zlato tak získalo späť pozíciu, o ktorej sa zdalo, že po skončení Brettonwoodského systému dlho strácala na význame.
Cena zlata je viditeľným signálom. Rezervy ukazujú strategickú realitu.
Zostaňte prezieraví
Váš Helge Peter Ippensen