Keď aj samotný prezident Bundesbanky vysvetľuje, prečo je zlato iné

863 ton.

Toľko zlata nakúpili svetové centrálne banky v čistom vyjadrení len v roku 2025.

V prvom polroku 2026 k tomu podľa odhadov World Gold Council pribudlo ďalších:

345 ton

. World Gold Council

Tento vývoj by sa dal jednoducho zhrnúť jednou vetou:

Centrálne banky nakupujú zlato.

Ale prezident Bundesbanky Joachim Nagel práve vysvetlil, prečo.

A táto časť je podstatne zaujímavejšia.

Pozoruhodný prejav v Sorrente

5. októbra vystúpil Nagel na konferencii Global Precious Metals Conference organizovanej London Bullion Market Association v Sorrente.

Téma jeho hlavného prejavu:

Geopolitika.

Menová politika.

A:

Zlato ako devízová rezerva.

Nagelov východiskový bod znie spočiatku ako klasický jazyk centrálnych bánk.

Centrálne banky potrebujú rezervy.

Tie majú plniť tri funkcie:

Likvidita.

Bezpečnosť.

Výnos. Bundesbank

Potom však prechádza k zásadnému rozdielu.

Zlatý prút nemusí nič sľubovať

Devízové rezervy zvyčajne pozostávajú vo veľkej miere z:

štátnych dlhopisov,

bankových vkladov,

zostatkov v centrálnych bankách

a iných pohľadávok.

To znamená:

Na druhej strane stojí niekto, kto musí splniť záväzok.

Štát musí splatiť svoj dlhopis.

Banka musí vrátiť vklad.

Nagel opisuje rozdiel oproti zlatu veľmi presne:

Fyzické zlato nie je odkázané na to, aby emitent alebo obchodný partner splnil platobný záväzok. Bundesbank

Znie to technicky.

Ale je to fundamentálny rozdiel.

Zlatý prút nemá dlžníka.

Presne preto môže zlato diverzifikovať rezervné portfólio.

Potom prichádza geopolitika

V posledných rokoch centrálne banky znovu objavili problém, ktorý sa v desaťročiach globalizácie zdal menej dôležitý.

Aktívum môže byť ekonomicky solídne.

A napriek tomu:

sa môže stať politicky nedostupným.

Nagel to formuluje jasne.

Zahraničné cenné papiere a vklady môžu byť v rámci sankcií zmrazené.

Pri fyzickom zlate, ktoré centrálna banka drží vo vlastnej krajine, toto konkrétne riziko neexistuje. Bundesbank

A zrazu otázka:

Kde sa nachádza môj majetok?

dostáva úplne iný význam.

Zlato sa po studenej vojne stalo menej dôležitým

Nebolo to tak vždy.

V roku 1950 tvorilo zlato podľa Nagelovho vyjadrenia pri vtedajších trhových hodnotách takmer:

70 %

globálnych rezerv centrálnych bánk.

Po skončení Bretton Woods a s rastúcou globalizáciou sa to zmenilo.

Štátne dlhopisy ponúkali atraktívne výnosy.

Kapitálové trhy sa stali medzinárodnejšími.

Politická spolupráca rástla.

Devízové rezervy sa zväčšovali.

Zlato relatívne strácalo na význame.

Do roku 2009 klesol jeho podiel na približne:

10 %. Bundesbank

Vtedy sa zlato zdalo byť takmer reliktom starého menového systému.

Potom sa svet opäť zmenil.

Finančná kríza. Geopolitika. Sankcie.

Po globálnej finančnej kríze začali centrálne banky opäť v čistom vyjadrení nakupovať zlato.

Najmä:

Čína.

Rusko.

Neskôr sa pridali početné ďalšie rozvíjajúce sa krajiny.

Nagel uvádza niekoľko príčin.

Nízke výnosy dlhopisov znížili náklady obetovanej príležitosti držby zlata.

Geopolitické riziká vzrástli.

A sankcie zmenili hodnotenie devízových rezerv. Bundesbank

Tým sa stará otázka stala zrazu opäť aktuálnou:

Akú hodnotu má rezerva, ku ktorej v prípade núdze možno nebudem mať prístup?

Zo 14 na takmer 25 percent

Odtvtedy získalo zlato v bilanciách centrálnych bánk obrovskú váhu.

2023:

približne 14 % globálnych rezerv.

2025:

takmer 25 %. Bundesbank

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať:

Centrálne banky takmer zdvojnásobili svoje pozície v zlate.

Ale práve tu sa Nagelov prejav stáva obzvlášť zaujímavým.

Pretože on sám túto interpretáciu koriguje.

Najväčším motorom bola cena zlata

Nagel vypočítava:

Ak by cena zlata od roku 2023 nerástla, podiel zlata na rezervách by nestúpol na 25 percent.

Ale na:

12 %. Bundesbank

To je pozoruhodné číslo.

Pretože ukazuje:

Obrovská zmena podielu v rezervách je z veľkej časti:

oceňovací efekt.

Nielen množstevný efekt.

To je potrebné od seba jasne oddeliť.

Napriek tomu centrálne banky skutočne nakupujú veľa zlata

2025:

863 ton v čistom vyjadrení.

Tým bol dopyt síce nižší ako v každom z troch predchádzajúcich rokov, kedy presiahol 1 000 ton.

Ale stále takmer dvakrát vyšší ako dlhodobý priemer z rokov 2010 až 2021, ktorý predstavoval:

473 ton ročne. World Gold Council

A v roku 2026 príbeh pokračuje.

Prvý polrok:

345 ton.

Samotný druhý štvrťrok:

289 ton. World Gold Council

V auguste podľa už zverejnených národných údajov pribudlo ďalších:

39 ton čistých nákupov. World Gold Council

Toto nie je teoretický záujem o zlato.

Je to fyzický dopyt.

Kupujúci však vedia aj to, že zlato má nevýhody

A aj o tom Nagel hovorí.

Zlato neprináša:

žiadny úrok.

Spôsobuje:

náklady na skladovanie.

A jeho pozitívny výnos závisí od toho, či jeho trhová cena rastie.

Presne preto boli štátne dlhopisy počas 80. a 90. rokov v porovnaní so zlatom obzvlášť atraktívne. Bundesbank

Tieto nevýhody nezmizli.

Naopak:

Dnešné vyššie výnosy dlhopisov opäť zlepšujú relatívnu atraktivitu bondov.

A napriek tomu Nagel verí, že zlato ako rezerva by malo zostať aj naďalej žiadané.

Prečo?

Pretože dlhopisy majú iný problém

Čím vyššie stúpa štátny dlh, tým relevantnejšou sa stáva iná otázka:

Nakoľko dobrý je vlastne dlžník?

Štátny dlhopis môže vyplácať päťpercentný výnos.

Ale týchto päť percent existuje preto, lebo niekto na druhej strane si vzal dlh.

Zlato nevypláca nič.

Ale:

Nikto nedlhuje zlatému prútu jeho splatenie.

To je ten rozhodujúci protiklad.

To neznamená, že zlato je „lepšie“ ako dlhopisy

Obe plnia iné úlohy.

Štátne dlhopisy môžu:

prinášať priebežné výnosy,

byť vysoko likvidné,

slúžiť ako kolaterál,

a v mnohých situáciách byť mimoriadne stabilné z hľadiska hodnoty.

Zlato naproti tomu môže:

nevyplácať žiadny kupón,

výrazne kolísať v cene,

a spôsobovať náklady na skladovanie.

Preto zaujímavým pojmom nie je:

náhrada.

Ale:

diverzifikácia.

Presne to hovorí Nagel

Napriek opäť vyšším výnosom dlhopisov.

Napriek výkyvom ceny zlata.

Napriek nákladom na skladovanie.

Jeho záver znie:

„Celkovo stále veľa hovorí v prospech ďalšej diverzifikácie smerom k zlatu.“ Bundesbank

Toto nie je nákupné odporúčanie pre súkromných investorov.

Ale je to veľmi jasné vyjadrenie o funkcii zlata v rezervnom portfóliu.

A centrálne banky zrejme samy očakávajú, že tento trend bude pokračovať

World Gold Council sa v roku 2026 pýtal správcov rezerv centrálnych bánk.

Výsledok:

89 %

očakáva, že celosvetové zlaté rezervy centrálnych bánk v nasledujúcich dvanástich mesiacoch vzrastú.

A rekordných:

45 %

očakáva vyššie zásoby zlata vo vlastnej inštitúcii. World Gold Council

To je obzvlášť pozoruhodné, pretože ceny zlata už boli mimoriadne vysoké.

Centrálne banky teda nenakupujú len vtedy, keď sa zlato zdá byť lacné.

Zjavne sledujú strategickejšiu úvahu.

Samotné Nemecko vlastní 3 350 ton

Tu sa mimochodom nachádza chyba v článku BÖRSE ONLINE.

Tam sa uvádza viac ako 3 500 ton.

Oficiálne čísla Bundesbank znejú:

3 350 ton.

Z toho sa ku koncu roka 2025 nachádzalo:

1 710 ton vo Frankfurte

1 236 ton v New Yorku

404 ton v Londýne. Bundesbank Publikationen

Trhová hodnota týchto zlatých rezerv bola koncom roka 2025 približne:

395 miliárd eur.

Aj to ukazuje rozmer.

A čo to všetko znamená pre súkromného investora?

Človek by nemal centrálne banky jednoducho kopírovať.

Ich úlohy sa zásadne líšia od úloh súkromnej domácnosti.

Centrálna banka musí:

spravovať devízové rezervy,

zabezpečovať likviditu,

zvládať krízy,

prípadne intervenovať na devízovom trhu.

Súkromný investor má iné ciele.

Ale základná otázka je prekvapivo podobná:

Od čoho vlastne závisí môj majetok?

Akcia závisí od spoločnosti.

Dlhopis od dlžníka.

Bankový vklad od banky a príslušného právneho rámca.

Nehnuteľnosť od pozemku, právneho systému a lokality.

Fyzické zlato:

od svojho vlastného fyzického stavu a trhovej hodnoty.

Presne tu spočíva idea Spargold

Nie:

Všetko do zlata.

Ale:

Rozlišovať štruktúry majetku.

Fyzické zlato plní inú funkciu ako:

ETF,

štátny dlhopis,

akcia,

bankový účet.

A práve táto odlišnosť môže urobiť diverzifikáciu hodnotnou.

Obzvlášť dôležité je pritom slovo „fyzické“

Nagel nehovorí abstraktne o nejakej cene zlata.

Hovorí výslovne o:

fyzickom zlate.

Pretože argument chýbajúceho rizika emitenta, resp. obchodného partnera, funguje úplne len vtedy, ak je skutočne k dispozícii fyzický kov a štruktúra vlastníctva a úschovy je jasná.

Púha pohľadávka na zlato je opäť len:

pohľadávka.

A tým sme pri jednom z hlavných princípov Spargold:

Za digitálnym zobrazením musí stáť fyzický drahý kov.

Možno toto je ten skutočne pozoruhodný príbeh

Nie:

„Zlato rastie.“

Nie:

„Centrálne banky nakupujú.“

A ani:

„Dolár mizne.“

Ale:

Inštitúcie, ktoré samy spravujú náš moderný menový systém, diverzifikujú časť svojich rezerv do aktíva, ktoré práve nie je založené na prísľube platby.

To nie je rozpor.

Je to riadenie rizík.

A možno práve to vysvetľuje lepšie než akákoľvek prognóza ceny zlata, prečo zlato po tisíckach rokov stále leží v trezoroch moderných centrálnych bánk.

Zlato nemusí nič sľubovať.

Musí len:

existovať.

Zostaňte prezieraví.
Váš
Helge Peter Ippensen