Prečo investovať do drahých kovov?

Je váš majetok v bezpečí?

V prostredí rastúcej inflácie, veľmi dynamického politického vývoja a pribúdajúcich lokálnych a globálnych kríz sa možno pýtate, ako dlhodobo investovať svoje peniaze a zachovať si kúpnu silu. Nedávne masívne štátne stimulačné programy síce môžu oživiť ekonomiku, no z dlhodobého hľadiska vedú k rastúcemu inflačnému tlaku. Národné a medzinárodné krízy navyše prinášajú negatívne dopady na ekonomiku a akciový trh. Tieto krízy takisto vedú k rastu cien, čo môže infláciu ešte viac posilniť. Ale v každej náročnej situácii sa skrývajú aj príležitosti pre tých, ktorí ich dokážu využiť. Ten, kto je dobre pripravený a diverzifikuje svoje portfólio, bude z dlhodobého hľadiska úspešný. V nasledujúcom texte sa stručne povenujeme výhodám drahých kovov a tomu, prečo zlato, striebro a platina naďalej predstavujú jedno z najlepších zabezpečení proti inflácii a krízam. Okrem toho sa pozrieme na niekoľko dôvodov, prečo by vaše úspory mohli byť v ohrození.

Prečo investovať do zlata a iných drahých kovov?

Zlato je jedným z najstarších platidiel vôbec, po stáročia má celosvetovo stabilnú povesť dokonalej investície v časoch krízy. Všeobecne sa drahé kovy tradične považujú za „bezpečný prístav“ v obdobiach hospodárskej neistoty alebo volatilných trhov. Najmä zlato sa často využíva ako zabezpečenie proti inflácii a menovým rizikám. Obzvlášť Nemci tento drahý kov milujú: podľa článku World Gold Council kúpili nemeckí investori v prvom polroku 2022 viac ako 88 ton zlata. Len Číňanom sa podarilo túto hodnotu prekonať.

Na rozdiel od fiat mien majú drahé kovy vnútornú hodnotu a navyše sú potrebné pre priemyselné aplikácie. Najmä striebro a platina sa využívajú v mnohých priemyselných procesoch, čo podporuje dopyt po nich. Práve pri striebre sa vďaka neustále rastúcej globálnej produkcii solárnych panelov dá očakávať ďalší nárast hodnoty. Drahé kovy vám pomáhajú diverzifikovať vaše portfólio. Ich hodnota sa môže vyvíjať nezávisle od iných tried aktív, ako sú akcie, ETF alebo dlhopisy. V časoch, keď tradičné aktíva podliehajú výkyvom, môžu drahé kovy slúžiť ako kotva stability.

Z historického hľadiska drahé kovy dlhodobo získavali na hodnote. Hoci sa môžu vyskytnúť krátkodobé výkyvy, drahé kovy majú tendenciu uchovávať a zvyšovať svoju hodnotu v priebehu času. Najmä zlato dosiahlo za posledných 50 rokov priemerný ročný nárast hodnoty o 8 %. Vďaka tomu sú drahé kovy mimoriadne atraktívne pre dlhodobé investície. Fiat meny ako euro a dolár strácajú na hodnote už v priebehu niekoľkých rokov.

 

Tlačenie peňazí a inflácia

V roku 2020 viedla globálna pandémia COVID-19 k celosvetovému spomaleniu ekonomiky, keďže podniky boli nútené zatvoriť svoje prevádzky, aby zastavili šírenie vírusu. To podnietilo centrálne banky po celom svete k podpore ekonomiky tým, že tlačili a distribuovali peniaze vo forme masívnych stimulačných balíkov v hodnote miliárd dolárov. Vytvorenie obrovského množstva peňazí z ničoho a súčasné spomalenie hospodárskej produkcie viedlo k masívnemu nárastu inflácie, ktorá v niektorých krajinách eurozóny dosiahla až 22 %. Proti tejto inflácii sa v súčasnosti bojuje veľmi vysokými úrokovými sadzbami, ktoré vystavujú ekonomiku a banky dodatočnému tlaku a nemôžu byť udržiavané dlhodobo. Investori, ktorí držia veľkú časť svojich úspor ako hotovosť na sporiacom účte, boli potrestaní dvakrát. Pred Coronou museli niekedy akceptovať dokonca záporné úroky a následne boli ich úspory masívne znehodnotené infláciou.

Ako obchodné banky vytvárajú nové peniaze?

Keď vložíte svoje peniaze do banky, možno si myslíte, že sú bezpečne uložené v trezore banky a máte k nim kedykoľvek prístup. V skutočnosti to však zďaleka tak nie je, pretože existuje bežná banková prax známa ako bankovníctvo s čiastočnými rezervami, resp. systém povinných minimálnych rezerv.

V systéme minimálnych rezerv je len zlomok bankových vkladov krytý skutočne existujúcou hotovosťou a môže byť reálne vybratý. Teoreticky má tento spôsob umožniť expanziu ekonomiky uvoľnením väčšieho množstva kapitálu, ktorý možno požičať iným stranám. Predpokladá sa, že je nepravdepodobné, aby si všetci klienti banky vybrali svoje vklady naraz. Za normálnych okolností musí banka skutočne držať v hotovosti len zlomok všetkých vkladov, aby kedykoľvek uspokojila dopyt po výberoch. Zvyšok vkladov môže použiť na poskytovanie úverov podnikom a spotrebiteľom, a tým generovať zisk. Sumu, ktorú musia banky držať ako rezervy, zvyčajne určujú centrálne banky a je známa ako sadzba povinných minimálnych rezerv. Vo všeobecnosti je pomerne nízka, v eurozóne je minimálna rezerva v súčasnosti len 1 % (december 2023).

Fungovanie systému povinných minimálnych rezerv v praxi

Predpokladajme, že banka má sadzbu povinných minimálnych rezerv 1 percento. Klient vloží na svoj účet 100 eur. Banka si ponechá 1 € vo svojich rezervách a zvyšných 99 € požičia priemyselnému podniku, ktorý si peniaze následne vloží na svoj účet. Z týchto 99 eur si banka ponechá 99 centov v rezervách a zvyšných 98 eur požičia ďalej. Tento proces sa môže opakovať dovtedy, kým sa peňažná zásoba z pôvodne vložených 100 eur nezvýši na takmer 10 000 eur.

Dodatočná inflácia spôsobená systémom minimálnych rezerv

Ako vidíme na tomto príklade, bankovníctvo s čiastočnými rezervami viedlo k tomu, že peňažná zásoba vzrástla ďaleko nad rámec menovej bázy vytvorenej centrálnymi bankami. Multiplikačný efekt bankovníctva s čiastočnými rezervami znamená, že súkromné banky vytvárajú viac peňazí ako samotné centrálne banky a peňažná zásoba sa tak mnohonásobne nafukuje. To je obzvlášť znepokojujúce, keď sa pozrieme na miliardy eur a dolárov, ktoré ECB a americký Fed v poslednom čase vytvorili z ničoho.

Kto profituje z inflácie?

Víťazmi v časoch inflácie sú často dlžníci, čo sa dá vysvetliť pohľadom na dynamiku dlhu a znehodnocovania peňazí. Inflácia v podstate znamená nárast všeobecnej cenovej hladiny tovarov a služieb, čo má za následok stratu kúpnej sily meny. To má vplyv na splácanie dlhov.

Predpokladajme, že si niekto vzal úver vo výške 100 000 jednotiek meny. Ak teraz v dôsledku inflácie stúpne cenová hladina, množstvo tovaru, ktoré si možno za týchto 100 000 jednotiek kúpiť, sa zníži. Preto bude pre dlžníka jednoduchšie splatiť rovnakú sumu peňazí, pretože majú nižšiu hodnotu v pomere ku skutočným tovarom a službám.

Najväčšími dlžníkmi na svete sú spravidla vlády, ktoré si berú značné dlhy na financovanie infraštruktúrnych projektov, podporu sociálnych programov, prijímanie hospodárskych opatrení v ťažkých časoch, financovanie vojenských výdavkov, veľkého štátneho aparátu a byrokratických procesov. Podniky a jednotlivci môžu mať tiež značné dlhy, hoci pre nich je takmer nemožné nahromadiť dlhy v takej výške ako štáty. Štáty môžu prostredníctvom inflácie určitým spôsobom znížiť svoje dlhové zaťaženie. To je dôvod, prečo niektoré krajiny, najmä v časoch hospodárskej neistoty, inklinujú k inflačnej menovej politike.

Infláciu možno považovať aj za druh dodatočnej dane, pretože nepriamo znižuje kúpnu silu občanov. Keď ceny rastú, ľudia musia vynaložiť viac peňazí na rovnaký kôš tovarov a služieb. To vedie k zníženiu reálnej kúpnej sily príjmov. Najmä pre sporiteľov môže byť inflácia problematická, pretože nahlodáva hodnotu ich úspor. Ak uchovávate veľkú časť svojich úspor vo fiat menách, váš blahobyt sa stáva hračkou v rukách inflácie, vlád a centrálnych bánk.

Americký dolár už nie je krytý zlatom

V minulosti bol americký dolár krytý zlatým štandardom, čo znamenalo, že jeden americký dolár bolo možné vymeniť za zodpovedajúce množstvo zlata. Tí, ktorí menu používali, sa mohli spoľahnúť na to, že dolár si zachová svoju hodnotu a že v čase, keď ho budú chcieť minúť, bude bez výhrad akceptovaný.

Vďaka naviazaniu dolára na zlato nemohla vláda USA tlačiť peniaze donekonečna, pretože musela zabezpečiť, aby v rezervách držala zodpovedajúce množstvo zlata. Výdavky vlády tak boli obmedzené na to, čo dokázala vybrať na daniach alebo si požičať oproti svojim rezervám. To však už neplatí, pretože naviazanie amerického dolára na zlatý štandard bolo v roku 1971 zrušené vtedajším prezidentom Richardom Nixonom. USA sa totiž finančne vyčerpali vojnami v Kórei a Vietname a do obehu sa dostalo príliš veľa dolárov na financovanie vojny. Bolo nemožné mať v zálohe zodpovedajúce zlaté rezervy.

Zrušenie zlatej väzby amerického dolára však malo ďalekosiahle následky, ktoré sa neobmedzovali len na USD. Vďaka jeho pozícii globálnej rezervnej meny bola totiž prakticky každá iná mena, ktorú bolo možné vymeniť za USD, nepriamo prepojená so zlatom. Zrušenie zlatého štandardu umožnilo všetkým centrálnym bankám po celom svete ľubovoľne zvyšovať peňažnú zásobu príslušnej meny. Rozhodnutím z 15. augusta 1971 bol položený základ dnešného hospodárskeho a finančného systému. Aj veľkú finančnú krízu v roku 2008 možno považovať za nepriamy dôsledok tohto rozhodnutia.

Bez väzby na zlatý štandard (alebo čokoľvek iné so skutočnou hodnotou) sa dôvera v americký dolár opiera výlučne o dôveru ľudí v stabilitu dolára. Obrovské zadlženie však môže viesť len k podkopaniu statusu amerického dolára ako svetovej rezervnej meny, keďže medzinárodný dopyt po dolári je založený na jeho vnímanej finančnej sile.

Strata dôvery v americký dolár vedie v strednodobom až dlhodobom horizonte k tomu, že štáty a veľkí investori hľadajú nový bezpečný prístav, v ktorom by mohli byť uložené veľké finančné hodnoty. Dá sa predpokladať, že mnohí sa rozhodnú pre zlato. Už dnes mnohé štáty dopĺňajú svoje zlaté rezervy.

V súčasnosti si už nemôžeme dovoliť ani medený štandard. Meď potrebná na 1-centové mince totiž v závislosti od ceny medi už presahuje hodnotu 1 centu, k čomu sa ešte pripočítavajú výrobné náklady. Preto centové mince pozostávajú z oceľového jadra, ktoré je potiahnuté meďou. V tomto kontexte si už ani nemožno predstaviť, že v USA existovali do roku 1964 mince „Half Dollar“, ktoré pozostávali z 90 % z čistého striebra. Od roku 1965 sa obsah striebra znížil na 40 % na mincu a od roku 1971 sa od striebra upustilo úplne.

Finančná kríza v roku 2008 odhalila krehkosť systému

Globálny finančný systém využívame takmer denne, keď platíme debetnou alebo kreditnou kartou, platíme online alebo využívame online banking. Pritom sa spoliehame na stabilitu a bezpečnosť tohto systému a považujeme ho za samozrejmosť. To, aký krehký je náš finančný systém, sa odhalilo v roku 2008, keď v septembri 2008 skolabovala americká investičná banka Lehman Brothers. Lehman Brothers masívne investovala do rizikových cenných papierov a nedokázala už splácať svoje záväzky. To vyvolalo reťazovú reakciu, keďže sa zrútila dôvera medzi bankami. Banky váhali s vzájomným požičiavaním peňazí zo strachu pred možnými platobnými neschopnosťami. Pre realizáciu každodenných platobných operácií je však nevyhnutné, aby si banky navzájom dôverovali a poskytovali si krátkodobé alebo dlhodobé úvery. Preto sa platobný styk a tým aj finančný systém takmer zastavil. Len rýchly a veľmi veľkorysý zásah vlád, ktoré zachránili upadajúce banky miliardami z daní, dokázal odvrátiť úplný finančný kolaps.

Regionálna neistota

Môže byť problematické viazať celý svoj majetok na konkrétny región, pretože je to spojené s rôznymi rizikami, ktoré môžu byť spôsobené nepredvídanými katastrofami, vojnami, politickými alebo hospodárskymi zmenami. Tieto riziká môžu ovplyvniť rôzne triedy aktív, ako sú nehnuteľnosti, akcie a ETF.

Ak ste napríklad investovali len do nemeckých akcií a firiem, máte peniaze v nemeckých úverových inštitúciách a vlastníte jednu alebo viac nehnuteľností v Nemecku, pôsobíte finančne dobre zabezpečení, avšak celý váš blahobyt je prepojený s Nemeckom. Ak vypukne lokálna kríza, výrazne sa zmení politická situácia/smerovanie alebo dôjde k prírodným katastrofám, nebodaj k vojne či iným nepredvídaným udalostiam, všetky vaše investície by mohli prakticky zo dňa na deň výrazne stratiť na hodnote.

Prostredníctvom diverzifikácie naprieč rôznymi regiónmi a triedami aktív môžu investori minimalizovať riziko takýchto nepredvídaných udalostí. Široké rozloženie majetku do rôznych geografických oblastí a investičných nástrojov umožňuje kompenzovať potenciálne straty v jednom regióne pozitívnym vývojom v iných oblastiach. Takto môžu investori urobiť svoje portfóliá odolnejšími voči regionálnym výkyvom a rizikám.

Odporúčame preto skladovať drahé kovy v inej krajine, resp. regióne, než v ktorom máte centrum svojich životných záujmov. V prípade krízy by ste mohli krajinu opustiť a stále by ste disponovali príslušnými drahými kovmi v inom bezpečnom regióne. Nehovoríme tu o obrovskom majetku – ak by ste boli nútení opustiť krajinu, aj pár tisíc eur navyše urobí rozdiel. Samozrejme, tento prípad je pomerne nepravdepodobný, ale vlastné portfólio by malo byť nastavené tak, aby mal človek v zálohe vždy plán B.

Aké daňové výhody ponúka zlato a iné drahé kovy?

V Nemecku ponúkajú drahé kovy ako zlato, striebro a platina daňové výhody, ktoré z nich robia atraktívne investičné možnosti. Rozhodujúcim aspektom je oslobodenie od DPH pre fyzické investičné zlato, ktoré sa nadobúda vo forme tehličiek alebo mincí. Toto oslobodenie umožňuje investorom vyhnúť sa pri kúpe fyzického zlata bežnej DPH, čo vedie k úspore nákladov. Ale aj pri striebre alebo platine sa môžete vyhnúť DPH, ak sú drahé kovy uskladnené v colnom sklade a tento sklad neopustia. To je aj prípad drahých kovov od Spargold. Preto u nás môžete nakupovať aj striebro a platinu bez DPH a získať tak viac drahého kovu za svoje peniaze.

Ďalšia daňová výhoda spočíva v zdanení ziskov pri predaji drahých kovov. Po uplynutí jedného roka držania sa zo ziskov z predaja drahých kovov, vrátane zlata, striebra a platiny, neplatia žiadne dane. Drahé kovy tak požívajú výrazné daňové výhody v porovnaní s akciami, ETF alebo inými investičnými produktmi, pri ktorých musia byť zisky zdanené.

Je dôležité poznamenať, že daňové pravidlá platia pre fyzické drahé kovy. Pri cenných papieroch obchodovaných na burze, ako sú napríklad zlaté ETF, môžu platiť iné daňové predpisy. Preto je vhodné sa pred investíciou informovať o aktuálne platných daňových ustanoveniach a v prípade potreby vyhľadať odbornú radu. Celkovo drahé kovy v Nemecku ponúkajú atraktívny daňový rámec, ktorý môže investorov povzbudiť k tomu, aby ich zvážili ako dlhodobé zabezpečenie a diverzifikáciu svojho portfólia.

Riziká pri investovaní do zlata a drahých kovov

Kúpa zlata a iných drahých kovov so sebou prináša, ako každá investícia, určité riziká. Centrálnym aspektom je nebezpečenstvo falzifikátov na trhu. Najmä pri zlate nemožno vylúčiť falzifikáty prostredníctvom zliatin alebo povlakov. Preto sa odporúča nakupovať drahé kovy len z dôveryhodných zdrojov, ako sú etablovaní obchodníci alebo banky. Práve na online platformách ako eBay alebo vo fórach a na Facebooku môžu byť ponúkané falšované drahé kovy, ktoré laik nedokáže rozoznať od pravých produktov. Niekedy sa však aj experti nechajú nachytať na veľmi dobré falzifikáty, ak nedisponujú správnym vybavením na vykonanie presných testov drahého kovu. Falšované drahé kovy môžu byť optimalizované aj tak, aby prešli určitým testom rovnako ako pravý kov. V takom prípade možno falzifikát odhaliť len vykonaním 2-3 rôznych testov. V Spargold si môžete byť istí, že všetky drahé kovy boli starostlivo otestované expertmi a pochádzajú zo spoľahlivých zdrojov.

Volatilita na trhu drahých kovov

Ďalšie riziko spočíva v cenových výkyvoch na trhu drahých kovov. Ceny zlata a iných drahých kovov môžu podliehať silným výkyvom, ktoré sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako je hospodársky vývoj, geopolitické udalosti alebo zmeny úrokových sadzieb. Investori by si mali byť vedomí tejto volatility a podľa toho zvážiť svoje investičné rozhodnutia. Preto by sa mal využívať efekt priemerovania nákladov (Cost-Average-Effect) a radšej investovať každý mesiac malú sumu, než kupovať veľkú tehličku naraz. Spargold vám ponúka práve túto možnosť investovať do fyzických drahých kovov už s malými sumami.

Nadmerné ceny a poplatky

Okrem toho môže byť transakčný poplatok pri nákupe a predaji drahých kovov značný a môže ovplyvniť výnosnosť. Je dôležité sledovať náklady a zabezpečiť, aby boli v pomere k investícii. Navyše existuje nebezpečenstvo, že investori v dôsledku hype-u alebo nedostatočného prieskumu nakúpia za nadhodnotené ceny. Odporúča sa dôkladne sa informovať o aktuálnej trhovej hodnote drahých kovov a nekonať impulzívne. Najmä zlaté a strieborné mince môžu mať vysokú cenu, ktorá je výrazne nad aktuálnou cenou materiálu. Okrem toho spravidla platí, že čím menšie množstvo fyzického drahého kovu kúpite, tým vyššiu prirážku zaplatíte. Kto si kúpi 1g „zlatú tehličku“, zaplatí niekedy v porovnaní s hodnotou materiálu dvojnásobnú cenu. Pri veľkých tehličkách platíte v prepočte na gram veľmi malú prirážku. Pre vklady v drahých kovoch v Spargold nakupujeme len veľké tehličky a umožňujeme tak získať malý podiel na týchto tehličkách výhodne, ako by to inak nebolo možné.

Skladovať drahé kovy doma?

Ak uchovávate zlato, striebro alebo platinu u seba doma, môže to priniesť určité dodatočné riziká a náklady. Existujú totiž osobitné podmienky vášho poistenia domácnosti – väčšinou je krytých len 3000 eur, ak drahé kovy neskladujete v drahom trezore pevne ukotvenom v stene. Ale aj s takýmto trezorom je väčšinou poistených maximálne 20 až 30 000 EUR. Táto suma však už zahŕňa šperky, náramkové hodinky a prstene. Pri vlámaní vám môžu drahé kovy ukradnúť, v najhoršom prípade sa vám budú dokonca vyhrážať, aby ste lupičom trezor ukázali a otvorili. Pre drahý kov, ktorý nadobudnete v Spargold, nepotrebujete poistenie ani nový trezor. Je už poistený a nachádza sa v jednom z najmodernejších vysokobezpečnostných skladov na svete. Všetky náklady na skladovanie, stráženie a poistenie sú zahrnuté v našom nízkom ročnom poplatku za skladovanie, ktorý si môžete pozrieť tu.

Ako minimalizovať riziká?

Celkovo je nadobúdanie zlata a iných drahých kovov komplexná záležitosť, ktorá si vyžaduje starostlivé zváženie. Potenciálni investori by sa mali dobre informovať, využívať seriózne zdroje a v prípade potreby využiť odborné poradenstvo, aby minimalizovali riziká a robili podložené rozhodnutia. Rozhodnutím pre náš produkt môžete komplexnosť znížiť na minimum. Práve to je naším poslaním – urobiť investície do drahých kovov čo najjednoduchšími a tým ich sprístupniť pre každého.

Záver

Investícia do drahých kovov ako zlato, striebro a platina ponúka mnoho výhod, ako zabezpečiť časť svojich úspor „mimo“ finančného systému a profitovať z toho najmä v časoch krízy alebo vysokej inflácie. Najmä ak sa má sporiť počas veľmi dlhého obdobia, napríklad pre vnúča alebo na vlastný dôchodok, oplatí sa časť investovať do drahých kovov. Ak si peniaze len nechávate na účte, za obdobie 20 rokov stratíte v dôsledku inflácie už 40 – 50 % kúpnej sily.

Náš finančný systém je menej stabilný, než si myslíme, a môže sa vykoľajiť podobne ako v roku 2008. Ak máte všetky svoje úspory v akciách a ETF, stávate sa na tomto systéme 100 % závislými. Skúsení investiční poradcovia preto odporúčajú investovať aspoň 5 až 10 % vašich úspor do drahých kovov.

Nadobúdanie drahých kovov môže byť spojené s určitými rizikami a prekážkami a nie každý chce chodiť po uliciach so zlatou tehličkou v hodnote niekoľkých tisíc eur, aby ju opäť predal. Preto vám ponúkame veľmi jednoduchý, bezpečný a transparentný produkt, s ktorým môžete do drahých kovov investovať veľmi jednoducho.