Preceňovanie zlata Bundesbanky – inak záporné vlastné imanie? Predať zlato Bundesbanky teraz?

395 miliárd eur v zlate v súvahe – stav k 31. 12. 2025

Keď sa v Nemecku diskutuje o zlate Bundesbanky, zriedkakedy ide o účtovníctvo. A predsa je práve to jadrom veci: V súvahe za rok 2025 vzrástla pozícia zlata Bundesbanky „v dôsledku ocenenia“ na 395 miliárd eur – čo je historické maximum.

Bundesbanka zároveň za rok 2025 opäť vykazuje stratu: Ročná strata predstavuje 8,6 miliardy eur, bilančná strata sa tak kumuluje na 27,8 miliardy eur.

To vedie k otázke, ktorá sa v súčasnosti kladie oveľa častejšie ako predtým: Čo znamená pre stabilitu a dôveru, ak centrálna banka vykazuje straty – a prečo v tom hrá práve zlato takú veľkú úlohu?

„Preceňovanie“ znamená: Trhová cena k rozhodujúcemu dňu – nie „trik“

Slovo „preceňovanie“ znie ako politické rozhodnutie. V skutočnosti však v prípade Bundesbanky popisuje predovšetkým logiku súvahy: Zlato sa oceňuje trhovou cenou k rozhodujúcemu dňu a zmena hodnoty nekončí vo výkaze ziskov a strát, ale v samostatnej položke: rezerva z precenenia.

V prípade zlata dosahuje táto rezerva na konci roka 2025 387 miliárd eur.
Celková vyrovnávacia položka z precenenia (zlato, cudzie meny, cenné papiere) predstavuje 388 miliárd eur.

Tento rozsah vysvetľuje, prečo „zlato v súvahe“ dnes nie je len diskusiou o rezervách, ale témou súvahy.

Čisté vlastné imanie 363 miliárd eur – a prečo by bez zlata všetko vyzeralo inak

Bundesbanka uvádza ako kľúčový ukazovateľ čisté vlastné imanie vo výške 363 miliárd eur.
Dôležité je pritom to, čo tento ukazovateľ obsahuje: okrem základného imania a rezerv výslovne aj vyrovnávaciu položku z precenenia, ako aj bilančnú stratu.

Efekt je jasný: Prudko vzrastajúca rezerva z precenenia zlata bilančne kompenzuje stratovú fázu. Bez tohto oceňovacieho bloku by bola „optická“ stabilita súvahy výrazne nižšia – a práve preto je zavádzajúce považovať zlato za ľubovoľne predajný „finančný vankúš“ na iné účely.

Dôležité obmedzenie: Rezervy z precenenia nie sú fondom na krytie strát

Hoci preceňovanie pôsobí stabilizačne: Bundesbanka výslovne upozorňuje na to, že rezervy z precenenia odrážajú zmeny hodnoty, ale bilančné straty sa s nimi nemôžu započítať. Straty sa prenášajú a neskôr sa znižujú prostredníctvom ziskov.

Kto teda argumentuje, že „zisky zo zlata“ možno jednoducho využiť, zamieňa logiku súvahy s likviditou. Súvaha hovorí: Hodnota tu je. Rozpočet sa pýta: Kde je hotovosť?

Prečo Bundesbanka vôbec vykazuje straty

Mechanizmus je menej veľkolepý ako titulky: Na strane aktív sú držby z fázy menovej politiky s nízko úročenými dlhopismi. Na strane pasív sú vyššie úročené vklady.

Bundesbanka to za rok 2025 vyčísľuje veľmi konkrétne: Úročenie cenných papierov z menovej politiky bolo v priemere 0,58 %, úrokové zaťaženie z vkladov úverových inštitúcií v rámci menovej politiky bolo 2,31 %.

Výsledkom je záporná úroková marža – a práve z toho vznikajú stratové roky.

Fratzscherov návrh: Predať zlato na vytvorenie manévrovacieho priestoru

Do tejto situácie prichádza návrh prezidenta DIW Marcela Fratzschera predať časť nemeckých zlatých rezerv na financovanie investícií. Vo verejnej diskusii sa pritom často uvádza aktuálna hodnota zásob: „takmer 440 miliárd eur“.

Nápad pôsobí na prvý pohľad pragmaticky: vysoká cena zlata, prázdne pokladnice – prečo nepresunúť prostriedky? Omyl je v detaile: V prípade centrálnych bánk nie je zlato len „investíciou“, ale aj kotvou súvahy a rezervou dôvery. Práve preto tento návrh strana Bundesbanky a mnohí ekonómovia odmietajú.

Hlavný problém: Predaj neznižuje len množstvo zlata – ale aj odolnosť súvahy

Kto predáva zlato, znižuje položku, ktorá napája rezervu z precenenia. V prostredí, v ktorom Bundesbanka prenáša bilančné straty, je to viac než len otázka portfólia. Je to otázka robustnosti vlastného „vankúša“ vo vnímaní trhov a verejnosti.

Navyše: Zlato je v kontexte centrálnej banky atraktívne práve preto, že nezodpovedá žiadnemu riziku jednotlivého dlžníka. Vo svete, v ktorom rastie geopolitické napätie a dôvera sa rýchlo stáva vzácnym zdrojom, je to štrukturálna výhoda – nielen cenový argument.

Koľko zlata má Nemecko vôbec?

Nemecko disponuje podľa údajov Bundesbanky približne 3 384 tonami zlata, a má tak druhé najväčšie štátne zásoby zlata na svete.
To ukazuje: Nehovoríme o okrajovej pozícii, ale o centrálnom stavebnom kameni devízových rezerv.

Čísla, ktoré patria do kontextu

Diskusia bude zrozumiteľnejšia, ak zhrnieme logiku súvahy na jednu stranu.

Triezvy záver: Zlato nie je rozpočtovým žolíkom

Návrh na predaj zlata znie ako skratka. Z hľadiska súvahy ide skôr o výmenu: krátkodobý výnos za dlhodobú robustnosť. A kým rezervy z precenenia nemožno „len tak“ premeniť na zisky alebo rozpočtové prostriedky, zostáva kľúčová otázka: Chceme znižovať práve tú položku, ktorá v stratových rokoch viditeľne stabilizuje dôveru v architektúru súvahy?

Práve vo fázach zmien úrokových sadzieb, geopolitickej neistoty a diskusií o vysokých štátnych výdavkoch je to rozhodnutie, ktoré pôsobí nielen ekonomicky, ale aj inštitucionálne.

Zostaňte prezieraví, Váš Helge Peter Ippensen