Centrálne banky predávajú zlato: Prečo Rusko a Turecko napriek tomu nesignalizujú odchod z trhu

4 082,16 US-dolára za trojskú uncu: Na tejto úrovni sa zlato kótovalo 27. júla 2026 v medzinárodnom obchode. Cena v eurách uvádzaná portálom GOLD.DE bola v ten istý deň dočasne na úrovni 3 587,85 eura. Napriek výraznej korekcii oproti rekordnému maximu tak zlato zostáva kľúčovým faktorom na medzinárodných finančných trhoch.

Súčasne pútajú pozornosť správy o rozsiahlych predajoch zlata jednotlivými centrálnymi bankami. Najmä Rusko a Turecko v roku 2026 znížili svoje nahlásené zásoby. Z toho rýchlo vzniká dojem, že štátne inštitúcie by sa mohli od drahého kovu zásadne odkloniť.

Údaje však ukazujú iný obraz. Zatiaľ čo niektoré krajiny mobilizujú zlato na zabezpečenie likvidity, iné centrálne banky svoje rezervy ďalej rozširujú. Rozhodujúce preto nie je len to, kto predáva, ale z akého dôvodu sa transakcia uskutočňuje a ako sa vyvíjajú celosvetové čisté nákupy.

Cena zlata reaguje na úrokové sadzby, geopolitiku a likviditu

27. júla vzrástla cena zlata podľa agentúry Reuters o 0,73 percenta na 4 082,16 US-dolára za trojskú uncu. Júlové futures na zlato na burze Comex ukončili obchodovanie na úrovni 4 074,50 US-dolára, čím zaznamenali druhý rastový deň v rade.

Pozoruhodné bolo trhové prostredie: Súčasne klesla cena ropy Brent o viac ako deväť percent, zatiaľ čo výnos desaťročných amerických štátnych dlhopisov klesol na 4,649 percenta. Tieto pohyby nasledovali po dočasnom prerušení vojenských konfliktov medzi USA a Iránom.

Táto kombinácia objasňuje, že cena zlata nie je určovaná jediným faktorom. Na trh súčasne pôsobia očakávania ohľadom menovej politiky, reálne a nominálne výnosy dlhopisov, US-dolár, geopolitické riziká, pozície na termínových trhoch a fyzický dopyt.

Pre nadchádzajúce zasadnutie americkej centrálnej banky bola 27. júla započítaná 38-percentná pravdepodobnosť okamžitého zvýšenia úrokových sadzieb. Pre úrokový krok do septembra bolo trhové očakávanie na úrovni 83 percent. Vyššie úrokové sadzby môžu zlato krátkodobo zaťažiť, pretože drahý kov sám o sebe neprináša priebežné výnosy. Klesajúce výnosy alebo rastúce pochybnosti o stabilite iných aktív môžu naopak dopyt podporiť.

Ktoré centrálne banky v roku 2026 zlato predávali a kupovali

Podľa údajov World Gold Council kúpili centrálne banky v máji 2026 celosvetovo v čistom vyjadrení približne 41 ton zlata. Rozsiahle predaje Ruska a Turecka tak boli viac než kompenzované nákupmi iných centrálnych bánk.

Zdroj: World Gold Council, IMF a príslušné centrálne banky; stav údajov podľa zverejnenia z 2. júla 2026.

Rusko a Turecko tak spolu dosiahli nahlásené predaje vo výške približne 115 ton. Samotné toto číslo pôsobí na prvý pohľad značne. Nesmie sa však posudzovať izolovane. Poľsko, Uzbekistan, Čína a Kazachstan v rovnakom období spoločne nadobudli približne 142 ton.

Medzinárodný trh centrálnych bánk v roku 2026 teda nepozostával z jednotného predajného pohybu. Skôr sa stretli rôzne hospodárske záujmy: Niektoré štáty si zabezpečovali likviditu, zatiaľ čo iné ďalej diverzifikovali svoje rezervy.

Rozšírený omyl: Každý predaj je hlasovaním o nedôvere voči zlatu

Logické očakávanie znie: Ak centrálna banka predáva zlato, musí tento drahý kov považovať za menej atraktívny.

Realita je diferencovanejšia. Zlaté rezervy sa držia práve preto, aby sa v záťažových situáciách dali mobilizovať. Predaj preto môže byť vyjadrením finančného tlaku alebo krátkodobej potreby likvidity bez toho, aby sa zmenilo dlhodobé hodnotenie drahého kovu.

V prvom štvrťroku 2026 kúpili centrálne banky a iné štátne inštitúcie podľa odhadov World Gold Council v čistom vyjadrení približne 244 ton zlata. To bolo o 17 percent viac ako v predchádzajúcom štvrťroku a o približne tri percentá viac ako v prvom štvrťroku 2025. Napriek viditeľným predajom tak oficiálny sektor zostal celkovo významným čistým kupujúcim.

Zlato splnilo svoju funkciu na oboch stranách trhu. Kupujúci ho využili na diverzifikáciu svojich rezerv. Predávajúci siahli po likvidnom, celosvetovo obchodovateľnom aktíve, ktoré nie je závislé od platobnej schopnosti jednotlivého emitenta.

Prečo Turecko mobilizovalo zlato

Turecko bolo v prvom štvrťroku 2026 najväčším nahláseným predajcom. Jeho oficiálne zlaté zásoby klesli podľa výpočtov World Gold Council o približne 70 ton. Okrem toho bolo v marci približne 80 ton použitých prostredníctvom zlato-devízových swapov na účely cudzích mien a likvidity.

Toto rozlíšenie je dôležité. Pri swape sa zlato nemusí nevyhnutne odovzdať natrvalo. Turecká centrálna banka vysvetlila, že značná časť transakcií mala charakter termínovaných zlato-menových obchodov. Po splatnosti sa príslušné zlato môže vrátiť späť do rezerv.

Predaje a swapové obchody preto svedčia skôr o taktickom využívaní rezerv než o úplnej zmene stratégie. Turecko využilo existujúce aktívum na krátkodobé poskytnutie devíz a likvidity.

Do mája dosiahli nahlásené čisté predaje Turecka 81 ton. Napriek tomu by sa malo rozlišovať medzi trvalým znižovaním strategickej rezervy a dočasnou mobilizáciou.

Čo hovoria ruské predaje zlata

Rusko predalo do mája 2026 podľa údajov World Gold Council v čistom vyjadrení približne 34 ton zlata. Nahlásené zásoby tým klesli na približne 2 292 ton. Rusko tak napriek predajom naďalej disponovalo jednou z najväčších štátnych zlatých rezerv na svete.

Transakcie sa uskutočňujú v prostredí vysokého fiškálneho zaťaženia, obmedzeného prístupu na západné finančné trhy a pretrvávajúceho geopolitického napätia. Zlato je v takejto situácii obzvlášť relevantné, pretože sa s ním dá obchodovať v rámci vlastného finančného systému alebo ho použiť ako kolaterál.

Zo štatistík rezerv však nemožno odvodiť presný účel použitia každej predanej tony. Tvrdenie, že všetky predaje slúžili bezprostredne na financovanie vojny, by preto bolo príliš jednoznačné. Preukázateľné je nateraz to, že Rusko mobilizovalo časť svojich rezerv a zároveň naďalej disponuje zásobami vo výške viac ako 2 290 ton.

Aj tu sa ukazuje kľúčový rozdiel: Krajina môže predávať zlato práve preto, že drahému kovu predtým pripísala strategickú a likvidnú funkciu rezervy.

Môžu predaje trvalo zaťažiť cenu zlata?

Dodatočná ponuka môže cenu zlata krátkodobo pribrzdiť. To platí najmä vtedy, ak sú nahlásené väčšie množstvá na už aj tak nervóznom trhu. Predaje Ruska a Turecka preto pravdepodobne patrili k faktorom, ktoré v prvom polroku 2026 zaťažovali náladu.

Udržateľný klesajúci trend sa z toho však nedá automaticky vyvodiť. Celosvetový trh so zlatom je určovaný súhrou ťažby v baniach, recyklácie, dopytu po šperkoch, investičných produktov, termínových trhov, súkromných nákupov a štátneho dopytu.

K tomu sa pridáva skutočnosť, že iné centrálne banky pokračujú v dopĺňaní zásob. Poľsko koncom mája držalo už približne 614 ton zlata a priblížilo sa tak k svojmu cieľu 700 ton. Čína v máji kúpila desať ton a zvýšila svoj oficiálny stav na približne 2 331 ton.

Predaje jednotlivých krajín tak stoja proti širokému štrukturálnemu záujmu o nákup.

Centrálne banky naďalej počítajú s rastúcimi zlatými rezervami

Dlhodobé hodnotenie správcov rezerv naďalej vyznieva jasne v prospech zlata. V prieskume centrálnych bánk World Gold Council za rok 2026 očakávalo 89 percent respondentov, že celosvetové štátne zlaté rezervy v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacov vzrastú.

Rekordných 45 percent zároveň počítalo so zvýšením zlatých zásob vlastnej inštitúcie. Iba jedno percento očakávalo pokles. Okrem toho 74 percent respondentov predpokladalo, že podiel US-dolára na svetových rezervách v nasledujúcich piatich rokoch mierne alebo výrazne klesne.

In den vergangenen vier Jahren erwarben Zentralbanken durchschnittlich etwa 1.000 Tonnen Gold pro Jahr. Im vorhergehenden Jahrzehnt hatte der Durchschnitt bei ungefähr 500 Tonnen gelegen. Der strukturelle Aufbau staatlicher Goldreserven hat sich damit gegenüber der früheren Vergleichsperiode etwa verdoppelt.

Čo si z údajov môžu odvodiť súkromní investori

Predaje Ruska a Turecka neukazujú, že by sa zlato stalo bezvýznamným, ani nákupy iných centrálnych bánk nezaručujú rastúce kurzy. Skôr objasňujú, ako rôzne sa dá zlato využiť.

Pre centrálne banky je strategickou rezervou, zdrojom likvidity, nástrojom diverzifikácie a zabezpečením proti určitým geopolitickým a menovo-politickým rizikám. Pre súkromných investorov platia iné predpoklady. Tu treba zohľadniť okrem iného investičný horizont, osobnú schopnosť znášať riziko, ážio, úschovu a skutočnú dostupnosť fyzického kovu.

V spoločnosti spar.gold preto platí jasný princíp: Ponúka sa výlučne fyzický drahý kov, ktorý je skutočne k dispozícii. Pretože zobrazená trhová cena a reálne dodateľný produkt nie sú to isté.

Rozhodujúce poznanie znie: Predaj je transakcia – až kontext rezerv ukazuje jeho skutočný význam.

Zostaňte prezieraví, Váš Helge Peter Ippensen

Upozornenie: Tento príspevok slúži výlučne na všeobecné informovanie a nepredstavuje investičné poradenstvo ani odporúčanie na nákup alebo predaj drahých kovov.